Sme skutočne sebestační?

Medzi ľuďmi ale aj v médiách sa často skloňuje sebestačnosť, ako vyjadrenie toho, že sa nemusíme spoliehať na nikoho iného a že si jednoducho vystačíme sami. Sebestačnosť je možné posudzovať ako z pohľadu jednotlivca, tak aj celej krajiny, a rovnako tak aj s ohľadom na konkrétnu oblasť hospodárstva, pričom najčastejšie sa sebestačnosť spomína v súvislosti s potravinami. Môžeme vôbec povedať, že žijeme sebestačne alebo sme už v súčasnosti každý od niekoho, resp. niečoho závislý? Venovať sa budeme téme sebestačnosti, a to najprv očami jednotlivca a následne z pohľadu našej krajiny.

Sebestačne, ale aj skromnejšie

Ak sa pozrieme niekoľko desiatok rokov do minulosti, mnohí Slováci žili sebestačnejšie ako dnes. Na stoloch sa objavovalo predovšetkým to, čo sa podarilo vypestovať, mäso bolo omnoho vzácnejšie a mnohé domácnosti jednoducho museli byť schopné vyžiť z toho, čo vypestovali. Keďže peňazí bolo málo a možností ako zarobiť tiež, prevažovali lokálne výmenné trhy.

Z čias minulých sa ale môžeme inšpirovať aj dnes, a to najmä smerom k využívaniu toho, čo už máme. Ak by sme sa do minulosti pozreli dnešnou optikou, môžeme skutočne hovoriť o zero-waste časoch. Veď si len vezmime typické dedinské zabíjačky, ktoré boli doslova až slávnosťou. Obdivovať ale môžeme schopnosť využiť z porazeného zvieraťa prakticky každú jednu časť.

Na jednej strane bola sebestačnosť väčšia pretože spoliehať ste sa mohli na seba a najbližšie okolie, no v porovnaní s dneškom by asi menil už iba málokto. Žilo sa totiž omnoho skromnejšie, strava nebola natoľko pestrá a ničím výnimočným neboli ani obdobia nedostatku, kedy sa jednoducho nepodarilo dopestovať dostatok plodín. Spolu s obmedzenými možnosťami zárobku a spôsobov, ako si požičať peniaze, znamenal nedostatok úrody skutočný problém a výrazné uťahovanie opaskov. Sebestačnosť jednotlivca skrátka nemusí nevyhnutne znamenať aj to, že sa má hneď lepšie.

Ako je na tom so sebestačnosťou so Slovensko?

Možno ste v médiách zachytili, že Slovensko je dlhodobo potravinovo nesebestačné. Pravdou je, že potravinová sebestačnosť na Slovensku od roku 1993 postupne klesá a aktuálne sa pohybuje okolo úrovne 40 %, čo naznačujú prieskumy Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Jedným dychom ale treba dodať, že ide o hrubé štatistiky a ak sa pozrieme na niektoré čísla bližšie, zistíme, že miera sebestačnosti je vyjadrená len vo všeobecnosti.

Žiarivým príkladom môže byť pestovanie obilnín. Podľa oficiálnych údajov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka bolo v hospodárskom roku 2021/2022 dopestovaných 4 308 000 ton obilnín, pričom domáca spotreba predstavovala 2 580 000 ton, čo znamená, že Slováci každoročne spotrebujú menej obilnín, ako domáci pestovatelia dopestujú. Aj to je dôvod, prečo sa každoročne zo Slovenska vyvezie až približne 40 % produkcie obilnín.

Ak je reč o potravinovej sebestačnosti, tak mnohí ľudia radi spomínajú na minulé časy. Je pravdou, že vtedajšia potravinová sebestačnosť bola na vyššej úrovni avšak za cenu veľkej centralizácie výrobných podnikov, užšieho sortimentu dostupných produktov a pomerne výrazného obmedzenia medzinárodného obchodu. Experti často upozorňujú, že vzhľadom na súčasné fungovanie ekonomiky nemá príliš veľký význam za každú cenu zvyšovať potravinovú sebestačnosť, ako skôr dosiahnuť výhodný pomer importu a exportu, a zároveň vytvoriť vhodné podmienky na podporu poľnohospodárov s cieľom skvalitňovania úrody. Za zmienku tiež stojí, že možno viac ako potraviny domácej produkcie je vo všeobecnosti lepšie mať na stole najmä kvalitné potraviny, ktoré si bude môcť dovoliť každý.

Na záver dodajme, že o dosiahnutie sebestačnosti a konzumáciu kvalitných potravín sa môže svojou troškou pokúsiť každý sám. Ako na to? Stačí, ak začnete s pestovaním, využívaním komunitných záhrad, prípadne začne využívať možnosti komunitného poľnohospodárstva. Pomôže tiež zodpovednejšie pristupovať k svojmu okoliu a uplatňovať zásadu reduce-reuse-recykle. Pripravte sa však na to, že tieto zmeny vás budú stáť trochu z vášho komfortu. V dlhodobom horizonte to ale bude stáť za to!