Reálna mzda a kúpyschopnosť

Stalo sa už akýmsi folklórom neustále poukazovať na zdražovanie. Naozaj, ceny v obchodoch za uplynulé dva roky rástli rýchlejšie než sme boli zvyknutí, platí však, že sa Slovákom žije stále horšie? Pri pohľade do minulosti totiž vidno, že za niektoré veci platíme omnoho menej ako naši rodičia. Počítače, televízory či autá sú dnes relatívne dostupnejšie. Prečo teda vzniká pocit, že všetko zdražuje? Odpoveď sa skrýva v pojmoch reálna mzda a kúpyschopnosť.

Zdražovanie alebo len ilúzia?

Keď sa pozriete na konkrétne príklady, rozdiel je markantný. V 90. rokoch musel bežný zamestnanec na priemerný počítač pracovať aj pol roka, za pripojenie na internet, aj mobilný paušál platil na dnešnú dobu nehorázne sumy. Bežný počítač si dnes môžete zaobstarať pokojne aj za jednu výplatu a rozhodne nepôjde o lacný kúsok. Rovnako je to s televízormi, či inou technikou, ktoré si niekedy vyžadovali zdĺhavé šetrenie a dnes sú v relatívnom ponímaní omnoho dostupnejšie. Dokonca aj autá sú dnes relatívne dostupnejšie, ak porovnáte ich cenu s rastom priemerného príjmu.

K predchádzajúcemu tvrdeniu pridajme aj konkrétny príklad. Ak ste si v roku 2005 chceli kúpiť novú Škodu Fabia, potrebovali ste približne 16-17 priemerných platov. V tomto roku potrebujete na kúpu novej Škody Fabia približne 10-11 priemerných platov. Z tohto porovnania vyplýva, že hoci nominálna cena Škody Fabia sa zvýšila o približne 60 %, potrebný počet priemerných platov na jej kúpu klesol o približne 35-40 %. To ilustruje koncept reálnej kúpyschopnosti - hoci auto stojí nominálne viac, v porovnaní s rastom miezd je dnes relatívne dostupnejšie ako v roku 2005.

Čo je reálna mzda?

Reálna mzda je ekonomický ukazovateľ, ktorý vyjadruje, koľko tovarov a služieb si môžete za svoju mzdu kúpiť. Na rozdiel od nominálnej mzdy (konkrétnej sumy na výplatnej páske) zohľadňuje reálna mzda aj infláciu, teda rast cenovej hladiny v ekonomike. Opäť stačí jednoduchý príklad, ak vaša nominálna mzda vzrástla za rok o 5 %, ale inflácia bola na úrovni 7 %, tak vaša reálna mzda v skutočnosti klesla o 2 %. To znamená, že hoci máte na účte viac peňazí, kúpite si za ne menej tovaru než pred rokom, vaša kúpyschopnosť teda nepatrne klesla.

Reálna mzda teda odzrkadľuje skutočnú hodnotu príjmov vo vzťahu k cenám tovarov a služieb. V zásade teda ide o presnejší ukazovateľ finančného zdravia než samotná suma na výplatnej páske.

Kúpyschopnosť a jej význam

Kúpyschopnosť s reálnymi mzdami teda úzko súvisí, pretože vyjadruje, koľko konkrétnych tovarov a služieb si môžete za svoj príjem zaobstarať. Metód, ako merať kúpyschopnosť obyvateľstva je viacero a používa sa napríklad aj metóda tzv. spotrebného koša, porovnávaním cien súboru bežne nakupovaných tovarov a služieb. Ak za rovnakú sumu peňazí dokážete kúpiť viac položiek zo spotrebného koša než v minulosti, kúpyschopnosť rastie. Ak menej, tak klesá.

Zaujímavé napríklad je, že kúpyschopnosť sa v rôznych oblastiach spravidla odlišuje. Takže kým ceny potravín a energií možno rastú rýchlejšie než príjmy, elektronika alebo oblečenie sa zas stávajú dostupnejšími. Zdať sa preto môže, že „zdražuje všetko“, najmä ak najviac zdražujú položky každodennej spotreby, existuje však stále viacero kategórií tovarov a služieb, ktoré stále zlacňujú.

Ako sme na tom s kúpyschopnosťou?

Podľa údajov Štatistického úradu SR mala kúpyschopnosť slovenských domácností v uplynulých rokoch kolísavý priebeh. V období 2015-2019 rástla reálna mzda na Slovensku v priemere o 3,5 - 4,5 % ročne, čo znamenalo citeľné zvýšenie kúpyschopnosti, aj vzhľadom na veľmi nízku mieru inflácie.

Rok 2020 priniesol výrazný obrat spôsobený predovšetkým pandémiou. Hoci nominálne mzdy vzrástli o 3,8 %, po zohľadnení inflácie bol reálny rast len 1,9 %. Rok 2021 priniesol ďalší rast nominálnych miezd o 6,9 %, ale vzhľadom na vyššiu infláciu (3,2 %) bol reálny rast miezd na úrovni 3,7 %.

Kritický bol rok 2022, keď napriek rastu nominálnych miezd až o 7,8 % došlo k poklesu reálnych miezd o 4,5 % v dôsledku vysokej inflácie (12,8 %). Tento trend pokračoval aj v prvej polovici roka 2023, keď reálne mzdy klesli o ďalších 2,8 %.

Prelom nastal v druhej polovici roka 2023, keď sa inflácia začala postupne znižovať a rast nominálnych miezd zrýchľovať. V roku 2024 už Štatistický úrad zaznamenal rast reálnych miezd na úrovni 3,7 %.

Subjektívna a objektívna kúpyschopnosť

Kým reálna mzda je objektívne merateľná veličina, vnímaná kúpyschopnosť môže byť subjektívna. Ak míňate viac na služby a menej na tovary, môžete mať pocit, že vaša finančná situácia sa zhoršuje, hoci štatistiky ukazujú opak. Dôležité je preto sledovať nielen všeobecnú infláciu, ale aj ceny tovarov a služieb, ktoré tvoria významnú časť vašich výdavkov. Iba tak získate skutočný obraz o tom, či sa vaša finančná situácia zlepšuje alebo zhoršuje.