Generácie podľa psychológov

Hoci pojem generácia nie je nikde presne zadefinovaný a ešte k tomu ho môžeme vnímať z rôznych uhlov pohľadu, je zaujímavé sledovať, aké spoločné črty majú ľudia narodení v určitom regióne a období. Každá z generácií má totiž určité špecifické znaky, ktoré ju vystihujú. Pochopiteľne, neplatia úplne na každého jednotlivca, v praxi totiž skôr ide o vystihnutie generačných rozdielov. Na nasledujúcich riadkoch sme sa zamerali predovšetkým na povojnovú generáciu a tiež generácie označené ako X, Y a Z, pretože práve tie majú u nás najväčšie zastúpenie.

Aký je zmysel rozdelenia generácií?

Hneď na úvod musíme spomenúť, že samotná téma generácií je veľmi rozsiahla a dá sa posudzovať podľa rôznych vedeckých disciplín. Napokon, ako sme už spomenuli, ani definícia pojmu generácia nie je celkom jednoznačná. Stotožniť sa však môžeme s myšlienkami maďarského sociológia Karla Mannheima, ktorý za generáciu považoval nielen skupinu ľudí narodených v určitej rovnakej dobe, ale aj skupinu ľudí pochádzajúcu z rovnakého kultúrneho a historického regiónu. Sám zdôraznil, že sú to práve spoločné historické udalosti a problémy, ktoré jednotlivé generácie vystihujú.

Ak je reč o generáciách, v súčasnosti sa najčastejšie využíva ich označovanie a definovanie vychádzajúce z teórie demografov Williama Straussa a Neila Howea. Práve táto dvojica autorov definovala tzv. mlčiacu generáciu ľudí narodených medzi rokmi 1924 – 1942, ktorí zažili obe svetové vojny. Nasleduje povojnová generácia ľudí narodených do roku 1960 ovplyvnená studenou vojnou, ale aj zásadnými geopolitickými zmenami. Ľudia narodení medzi rokmi 1966 až 1976 sú zas označovaní ako Generácia X, pričom ich vystihuje túžba po poznaní, vzdelaní a vysoká miera pracovitosti. Zároveň ide o prvú generáciu zásadne ovplyvnenú marketingom. Pre zaujímavosť dodajme, že na území Československa približne v tomto období hovoríme o tzv. silnej generácii Husákovych detí.

Pomerne veľkou skupinou je ale aj Generácia Y, do ktorej patria všetci narodení v 80. a 90. rokoch, resp. dokonca aj na začiatku rokov miléniových. Práve z tohto dôvodu sa príslušníci tejto generácie aj často označujú aj ako „millenialls“. Nasleduje Generácia Z, ktorej zástupcovia sa narodili už po roku 2000. Ide o generáciu, ktorá už napríklad nezažila obdobie bez internetu a je viac zvyknutá na multitasking a všeobecný osobnostný rozvoj. Zoznam generačných označení, aspoň nateraz uzatvára tzv. generácia Alfa, ktorej súčasťou sú všetci narodení po roku 2010.

Rozdielny prístup k práci aj k peniazom

Už na prvý pohľad je zrejmé, že rozdiely medzi jednotlivými generáciami budú zásadné, a to v mnohých ohľadoch. Prejavujú sa nielen v pracovnom, ale aj súkromnom živote, ovplyvňujú názory, postoje k životu, ale aj prístup k financiám.

Po príklady ani netreba zachádzať ďaleko, určite aj vo svojom okolí poznáte prípady, že niekto odpracoval u jedného zamestnávateľa prakticky celý svoj kariérny život. Práve totiž povojnová generácia je typická zodpovedným prístupom k práci a lojálnosťou k zamestnávateľom. Oproti tomu, mladšia generácia Y strieda zamestnania omnoho častejšie a nebojí sa odísť za vyšším platovým ohodnotením, alebo zaujímavejšími možnosťami uplatnenia. Rovnako majú predstavitelia tejto generácie vo všeobecnosti väčšiu chuť podnikať.

V prípade generácie Y tiež platí, že oproti starším generáciám viac počúva svoje pocity a neraz sú jej predstavitelia ochotní robiť aj zásadné životné zmeny, ak im to má priniesť potešenie či nádej na pokojnejší život. Pochopiteľne, generačné rozdiely je vidno aj v prístupe k financiám. Najviac je v tomto smere poznačená snáď medzivojnová či povojnová generácia, ktorá si spomína na nedostatok tovaru aj peňazí a všeobecne zažila „horšie časy“. Často ide o uvedomelých spotrebiteľov, ktorí si svoje peniaze strážia a sú menej ochotní míňať ich na „pôžitky“.

Oproti tomu, mladšie generácie majú tendenciu menej si šetriť a viac si skôr užívať, čo je viditeľné predovšetkým u populácie narodenej niekoľko rokov pred miléniom. Na druhej strane, práve generácia Y a Z má pomerne vysoké požiadavky napríklad na nástupný plat či priaznivé pracovné podmienky. Nielenže chcú zarábať viac ako generácie pred nimi, ale zároveň mať aj viac možnosti ako si svoje zarobené peniaze užiť.

Máme sa čo učiť od predchádzajúcich generácií?

Hovorí sa, že starší sú múdrejší, skúsenejší a majú pred mladšími navrch. Nemusí to tak platiť ale vždy. Učenie sa a zbieranie skúseností od starších síce môže byť v mnohých ohľadoch prínosné, avšak netreba zabúdať na to, že doba napreduje veľmi rýchlo a optikou minulosti ponúka netušené možnosti.

Práve preto sa dnes ľudia starších generácií môžu celkom oprávnene cítiť ako stratení a mladšie generácie im v mnohom dokážu byť nápomocné. Stačí si len predstaviť, že generácia Z nezažila svet bez internetu a jej predstavitelia sa naň spoliehajú takmer vo všetkých oblastiach života. Mnohé typy biznisu navyše už dnes prechádzajú výlučne do online sveta, čo sa práve pri predstaviteľoch generácie Y a Z teší značnej obľube. Online si bežne objednáte jedlo, odvoz do mesta, kúpite si cestovný lístok, ale rovnako si aj môžete požičať peniaze doslova na pár kliknutí.

Čo prinesie budúcnosť?

Už vyššie sme spomenuli generáciu s označením Alfa, ktoré v doterajšom označovaní prinášajú zásadnú zmenu. Ide totiž o prvú generáciu, ktorá má definovaný štartovací rok narodenia (2010) pre 21. storočie, pričom jej zástupcovia sú potomkovia zástupcov z generácie Y. Moderné technológie, resp. ich ovládanie majú doslova v malíčku, žijú sociálnymi sieťami, komunikáciou na diaľku a aplikácie používajú snáď na všetko. V škole zas oceňujú predovšetkým menej memorovania a inovatívne prístupy k výučbe. Nuž a čo prinesie vzdialenejšia budúcnosť, ak zástupcovia tejto generácie odrastú? To už sa musíme nechať prekvapiť...