Porovnávanie životnej úrovne

Hovorí sa, že tráva je za plotom suseda vždy zelenšia. Skutočne to tak ale je? Zrejme každý si občas položí otázku, či by mu nebolo lepšie v inej krajine a celkovo, inom prostredí. Možnosti presťahovať sa predsa existujú a po mnohých negatívnych správach v médiách aj veľa ľudí naozaj premýšľa nad odchodom. Žije sa však inde lepšie? Porovnávanie životnej úrovne medzi krajinami je oveľa zložitejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Samotný priemer miezd a ani ceny v obchodoch totiž nevypovedajú takmer nič o tom, ako sa skutočne žije bežným ľuďom v konkrétnej krajine. Čo si teda pri porovnávaní všímať?

Čo skutočne ovplyvňuje našu životnú úroveň

Keď hovoríme o životnej úrovni, nemôžeme sa zamerať len na jeden údaj a vytrhnúť ho takpovediac z kontextu. Rovnako mätúce môžu byť niektoré populárne rebríčky vypovedajúce o „šťastí obyvateľstva“. Ani vo vyspelých krajinách sa totiž nežije každému najlepšie a rovnako v nich nie je zaručený úspech na trhu práce.

Pri celkovom posudzovaní toho, ako sa kde žije, zohráva okrem príjmov dôležitú úlohu aj dostupnosť bývania, kvalita zdravotníctva, vzdelávacie možnosti či bezpečnosť v uliciach. Dôležitým aspektom je tiež sociálne zabezpečenie a to, či z príjmov dokážeme pokryť základné potreby bez toho, aby ste nemuseli pre každú núdzovú situáciu zháňať rýchlu pôžičku, prípadne sa inak zadlžovať.

Slovensko sa v porovnávaní rôznych parametrov pohybuje väčšinou na stredných priečkach rebríčkov rozvinutých krajín. Máme kvalitné a relatívne cenovo dostupné zdravotníctvo v porovnaní s celosvetovým priemerom, stále pomerne nízku kriminalitu a solídny vzdelávací systém, pre ktorý si študenti nemusia brať pôžičky. Rovnako máme pomerne nízke daňové zaťaženie nehnuteľností a motorových vozidiel. Na druhej strane čelíme výzvam v oblasti rastu reálnych miezd, dostupnosti bývania a problematická je aj miera rozdielov medzi regiónmi.

Porovnávať čísla bez kontextu nestačí

Začnime rovno jednoduchým príkladom. Predstavte si dvoch ľudí zarábajúcich úplne rovnakú sumu, s tým rozdielom, že jeden žije v Bratislave a druhý povedzme v Mníchove. Hoci ich príjem je na prvý pohľad rovnaký, ich reálna kúpna sila je zásadne odlišná. Nemec si za „slovenský" plat kúpi menej tovaru a služieb, pretože v mnohých ohľadoch sú ceny v Mníchove vyššie.

Práve preto treba porovnávať všetky čísla v kontexte, pričom na tento účel sa často využíva ukazovateľ nazývaný parita kúpnej sily. Ide o ekonomický ukazovateľ porovnávajúci ceny tovarov a služieb v rôznych krajinách, aby sa zistilo, akú reálnu kúpnu silu má jednotka danej meny. Umožňuje teda spravodlivejšie porovnávať životnú úroveň a ekonomickú silu krajín (napr. HDP) odstránením vplyvu rozdielnych kurzov a inflácie, čím ukazuje, koľko toho za svoje peniaze aj skutočne dostanete.

A ako na tom teda na Slovensku sme? Podľa údajov Eurostatu z roku 2024 predstavuje HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily na Slovensku 70 % priemeru Európskej únie. To znamená, že hoci naše nominálne platy sú nižšie než v západnej Európe, naša reálna kúpna sila nie je od nich až tak vzdialená vďaka nižším cenám mnohých produktov a služieb, a to aj napriek tomu, že subjektívne sa mnohým ľuďom môže zdať, že stále všetko zdražuje.

Ako sa máme v porovnaní so susedmi?

Zaujímavé porovnanie prináša pohľad na našich najbližších susedov. Podľa údajov Eurostatu za rok 2024 patrí Slovensko medzi krajiny, ktorých HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily je približne o 30 % nižšie než priemer EÚ. V tejto skupine sa nachádzame spoločne s Poľskom, Maďarskom, Lotyšskom či Chorvátskom.

Rakúsko patrí medzi krajiny s nadpriemernou kúpnou silou v rámci EÚ a výrazne nás predbieha. Česká republika dosahuje hodnoty tesne pod priemerom EÚ, čo ju radí v rebríčku jednoznačne pred nás. Je zaujímavé, že Poľsko sa nachádza na podobnej úrovni ako Slovensko, pričom Maďarsko je tiež v tejto kategórii krajín s HDP na obyvateľa približne o 30 % nižším než je priemer Únie. Menej pozitívne už vyznieva informácia, že ostatným krajinám aj v našom regióne sa pomaličky vzďaľujeme, no kým nie sú zverejnené aktualizované údaje, nemali by sme predbiehať.

Ak je reč o porovnávaní kvality života, oplatí sa ešte spomenúť Better Life Index. Stojí za ním OECD a jeho cieľom je merať kvalitu života komplexnejšie než len cez ekonomické ukazovatele. Tento index hodnotí jedenásť oblastí vrátane bývania, príjmov, vzdelania, zdravia, bezpečnosti, či životného prostredia. Podľa tohto hodnotenia sa Slovensku výborne darí v bezpečnosti a sociálnych väzbách, no zaostáva v príjmoch, zdraví, kvalite životného prostredia a spokojnosti so životom.

V tomto indexe si Slovensko nevedie vôbec zle. Svoju spokojnosť so životom totiž hodnotíme priemerne na 6,5 bodu z 10, čo je mierne pod celkovým priemerom krajín OECD, no stále vyššie ako napríklad susedné Maďarsko. V porovnaní s nami sa výrazne vyššie umiestnilo Rakúsko, ktoré patrí medzi najlepšie hodnotené krajiny v celom indexe. Pre zaujímavosť dodajme, že najvyššie priečky obsadzuje Kanada, Nórsko a Island.

Lepšie podľa štatistík neznamená lepšie aj v praxi

Porovnávanie životnej úrovne síce poskytuje užitočný kontext, ale nemožno ho považovať za univerzálny ukazovateľ spokojnosti. Nielenže každá krajina má svoje špecifiká, výhody aj nevýhody, ale pre objektívnejšie posúdenie je nevyhnutné zohľadniť nielen hrubé príjmy, ale aj skutočné životné náklady, kvalitu verejných služieb a celkovú sociálnu pohodu. Zároveň platí, že každý človek má trochu iné podmienky, očakávania a ciele, čo znamená, že presťahovať sa za hranice do „štatisticky" lepšej krajiny nemusí automaticky znamenať nárast spokojnosti a životnej úrovne.