Letný a zimný čas

Posúvanie hodinových ručičiek dvakrát ročne sa stalo pravidelným rituálom vo väčšine krajín sveta. Každú jar posúvame hodiny o hodinu dopredu a na jeseň zase späť. Táto zdanlivo drobná zmena má však hlbšie korene a vyvoláva veľa otázok ohľadom jeho opodstatnenosti v modernej dobe a kým pre bežného človeka v produktívnom veku nepredstavuje problém, tak v prípade malých detí či seniorov môže byť aj hodinový posun veľkou záťažou.

Prečo vlastne meníme čas?

Pôvodná myšlienka letného času pochádza už z 18. storočia, keď Benjamin Franklin navrhol, že ľudia by mohli šetriť sviečky, keby vstávali a chodili spať skôr. Oficiálne sa však letný čas začal zavádzať až počas prvej svetovej vojny a jeho hlavným cieľom bolo šetrenie energie.

Celá myšlienka energetických úspor vychádzala z jednoduchého princípu a mala svoje opodstatnenie. Počas letných mesiacov, keď je slnečné svetlo dostupné dlhšie, posunieme hodiny dopredu, aby sme lepšie využili denné svetlo a znížili potrebu umelého osvetlenia vo večerných hodinách. V niektorých častiach Európy, kde by inak slnko vychádzalo príliš skoro a naopak zapadalo príliš neskoro, malo toto opatrenie veľký efekt.

Výhody letného času

Hlavnou výhodou zavedenia letného času je predĺženie využiteľnosti prirodzeného denného svetla v popoludňajších a večerných hodinách, čo so sebou prináša niekoľko benefitov. Zostáva totiž viac času na outdoorové aktivity po práci, čo podporuje aktívny životný štýl a psychickú pohodu. V niektorých oblastiach sa preukázalo, že zmena času dokonca pozitívne vplýva na počet dopravných nehôd.

Z prechodu na letný čas profituje ale aj turistický priemysel a obchody, keďže ľudia sú ochotnejší tráviť viac času vonku. No a v konečnom dôsledku stále platí, že dochádza aj k úsporám na energiách, pretože jednoducho netreba toľko svietiť.

Nevýhody striedania času

Viaceré výhody letného času v uplynulých rokoch zatieňujú rôzne nevýhody, ktoré sú predmetom viacerých štúdií. Tou najzásadnejšou a najrozšírenejšou je narušenie prirodzeného biorytmu človeka vedúceho k problémom so spánkom, zníženiu koncentrácie a zhoršeniu nálady. Niektoré zo štúdií uplynulého desaťročia dokonca potvrdzujú, že niekoľko dní po zmene času dochádza k nárastu počtu infarktov a vážnych dopravných nehôd. Nábeh na letný čas má dokonca aj súvislosť so zvýšenou mierou pracovných úrazov.

Pri posudzovaní negatívnych dopadov striedania času netreba zabúdať ani na poľnohospodárov, ktorí pracujú podľa slnka a nie podľa hodín. Práve pre nich predstavuje zmena času zbytočné komplikácie.

Ekonomické dopady letného času

Otázka, či letný čas ešte stále prináša ekonomické úspory, je komplikovanejšia, ako by sa mohlo zdať. V minulosti bolo hlavným argumentom šetrenie elektrickej energie na osvetlenie, novšie štúdie však naznačujú, že úspory sú minimálne alebo žiadne. V moderných domácnostiach totiž tvorí osvetlenie len malú časť celkovej spotreby energie.

Čo je ešte zaujímavejšie, dochádza k nárastu nákladov na klimatizovanie počas teplejších letných večerov. Pre domácnosti je teda finančný efekt striedania času v dnešnej dobe takmer zanedbateľný.

Iniciatíva EÚ o zrušení striedania času

Európska únia začala diskusiu o zrušení povinného striedania času už v roku 2018, keď Európska komisia usporiadala verejnú konzultáciu, v ktorej sa až 84 % respondentov vyjadrilo za jeho ukončenie. V marci 2019 Európsky parlament schválil návrh smernice, ktorá mala ukončiť povinné striedanie času v celej EÚ, pričom podľa plánu mali členské štáty do apríla 2020 rozhodnúť, či sa natrvalo prikláňajú k štandardnému (zimnému) alebo letnému času, pričom k poslednému striedaniu malo dôjsť na jar 2021.

Tento ambiciózny plán však narazil na realitu pandémie COVID-19 a problematickú koordináciu medzi jednotlivými krajinami. Rada EÚ zatiaľ nedospela ku konečnému rozhodnutiu a implementácia smernice sa odložila na neurčito. Hlavným problémom je zabezpečenie jednotnosti časových pásiem medzi susediacimi krajinami, aby nedošlo ku komplikáciám v rámci jednotného trhu.

Zruší sa striedanie času?

V prípade ukončenia striedania času by si krajiny museli vybrať jeden permanentný čas, pričom odborníci sa aj u nás prikláňajú k zachovaniu štandardného (zimného) času, ktorý lepšie zodpovedá našim prirodzeným biorytmom. Napriek tomu, že iniciatíva EÚ je momentálne pozastavená, očakáva sa, že k zrušeniu striedania času nakoniec dôjde, no stále je otázkou, kedy a akým spôsobom bude táto zmena implementovaná.

Striedanie letného a zimného času je v každom prípade tradíciou, ktorí mnohí považujú za prekonanú. Pôvodné ekonomické výhody sú v súčasnosti len minimálne, kým negatívne dopady na zdravie a fungovanie spoločnosti čoraz viac svedčia pre jeho zrušenie. Nezostáva teda už iba otázkou, či striedanie času zrušiť, ale kedy a akým spôsobom to urobiť, aby ani táto zmena nepriniesla celý rad negatívnych dopadov.