Konsolidačný balík v praxi

V septembri 2024 predstavila vláda Slovenskej republiky konsolidačný balík opatrení, ktorý mal priniesť do štátnej pokladnice 2,7 miliardy eur. Balík zahŕňal zvýšenie základnej sadzby DPH z 20 na 23 %, zavedenie novej 19 % sadzby DPH na vybrané položky a zníženie zníženej sadzby na 5 %. Jeho súčasťou bola aj nová daň z finančných transakcií a zvýšenie dane z príjmu pre veľké firmy či zníženie daňového bonusu na deti.

Keď vláda Slovenskej republiky predstavila v septembri konsolidačné opatrenia, zdvihla sa veľká vlna kritiky. Dôvod sťažovať sa mali prakticky všetci, naplánované totiž bolo zvýšenie základnej sadzby DPH, transakčná daň pre podnikateľov, ale aj rodičia poberajúci daňový bonus na deti. Súčasťou balíčka bol celý rad opatrení, ktoré zahŕňali napríklad zvýšenie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) z 20 % na 23 %, nárast cien diaľničných známok a aj nové pravidlá pre krátenie daňového bonusu na deti. Kým časť ekonomických expertov ocenila snahu o konsolidáciu verejných financií, mnohí kritizovali plošné zvýšenie daní a ich dopad na bežných občanov.

Už krátko po predstavení jednotlivých opatrení došlo k prvým úpravám, napríklad v tom, ktoré tovary budú zaradené do skupiny s nižšou DPH. Teraz, niekoľko mesiacov po zavedení týchto opatrení, už môžeme zhodnotiť ich prvé praktické dopady. Niektoré zmeny sa ukázali ako problematické a vyžadovali si rýchle korekcie, iné majú dlhodobejšie následky pre slovenské domácnosti aj firmy.

Zmeny v sadzbách DPH a ich dopady

Najvýraznejšou zmenou bolo zvýšenie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) na 23 %, čo Slovensko posunulo medzi krajiny s najvyššou sadzbou DPH v Európe. Táto zmena sa okamžite premietla do cien tovaru a služieb, pričom spotrebitelia pocítili nárast cien takmer vo všetkých oblastiach.

Na druhej strane, zníženie zníženej sadzby DPH na 5 % prinieslo úľavu pri základných potravinách, liekoch a knihách. Táto zmena čiastočne zmierňuje dopad vyššej základnej sadzby na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, zároveň bolo kritizované, že do tejto skupiny sa spočiatku nedostali potraviny pre diabetikov.

Zavedenie novej 19 % sadzby DPH na vybrané položky, ako sú reštauračné služby či niektoré potraviny, vytvorilo komplikovanú trojúrovňovú štruktúru. Podnikatelia si stále musia dávať pozor na správnu kategorizáciu svojich produktov a služieb, pretože iná DPH platí pri donáške jedla a iná v prípade, že si zákazník objedná jedlo priamo v reštaurácii.

Transakčná daň a jej rýchla úprava

Snáď najväčšie očakávania boli ohľadom dane z finančných transakcií. Ide o úplne odlišný spôsob zdanenia finančných operácií, ktorý začal platiť od 1. apríla 2025 a využíva ho len pár krajín vo svete. Táto daň, pôvodne nazývaná "daň z bankových platieb" alebo „transakčná daň“, vyvolala okamžitú kritiku veľkých podnikov, živnostníkov ako aj širokej verejnosti.

Kritici upozorňovali na riziko, že množstvo firiem bude nútených presunúť náklady na klientov prostredníctvom vyšších poplatkov za tovary a služby. Táto obava sa čiastočne naplnila, keď došlo k miernemu zdražovaniu prakticky vo všetkých segmentoch a množiť sa začali aj prosby o to, aby ľudia viac využívali platby hotovosťou. Transakčná daň aktuálne platí, no vláda po tlaku už verejnosti avizovala prvé zásadné úpravy. Od októbra tohto roka by ju nemali platiť živnostníci ani malé firmy s ročným obratom do 100 000 eur.

Obmedzenie daňového bonusu pre lepšie zarábajúcich

Prijatý konsolidačný balíček prináša zmenu aj v daňovom bonuse na dieťa, ktorá nepotešila najmä rodičov patriacich medzi stredné a vyššie príjmové skupiny, pričom sa znížila maximálna mesačná výška bonusu z 280 eur na 200 eur a zaviedlo sa krátenie bonusu podľa výšky príjmu.

Rodiny s vyššími príjmami tak prišli o časť daňového bonusu, čo pre mnohých znamenalo nárast daňového zaťaženia o stovky eur ročne. Táto zmena vyvolala kritiku, že štát penalizuje práve tých, ktorí prispievajú do rozpočtu najvyššími sumami.

Okrem toho sa zmenila aj veková hranica pre uplatnenie bonusu, ktorá je teraz stanovená na 18 rokov, čo ovplyvnilo rodiny s väčšími deťmi, ktorí sú dennými študentmi vysokých škôl. Podľa odhadov sa konsolidačné opatrenia najviac dotkli práve rodín s priemerným príjmom a dvomi, resp. viac ako dvomi deťmi.

Aké problémy prinášajú konsolidačné opatrenia?

Kritika odborníkov zdôrazňuje riziko oslabenia konkurencieschopnosti, odchodu talentov a zahraničných investorov zo Slovenska, znižovanie stavu zamestnancov a plošné zvýšenie cien. Konsolidačné opatrenia priniesli aj nečakané vedľajšie efekty. Zvýšenie dane z príjmu dane pre veľké firmy na 24 % vyvolalo obavy o konkurencieschopnosť slovenského prostredia. Niektoré firmy už teraz zvažujú presun aktivít do krajín s výhodnejším daňovým prostredím. Plošné zvýšenie daní sa premietlo do inflačných tlakov, pričom ceny tovaru a služieb vzrástli rýchlejšie, než sa očakávalo a inflácia sa pohybuje okolo úrovne 4,5 % a je takmer najvyššia spomedzi všetkých krajín Eurozóny.

Čaká nás ďalšie uťahovanie opaskov

Aj napriek rozsiahlym konsolidačným opatreniam z minulého roka štátny rozpočet stále vykazuje deficit a potreba ďalšieho uťahovania opaskov je evidentná, pričom vláda chce ušetriť v najbližších rokoch viac ako 3 miliardy eur.

Očakáva sa, že nové opatrenia sa budú sústreďovať na efektívnejšie vyberanie daní a redukovanie výdavkov. Špekuluje sa ale tiež o zvýšení daní z nehnuteľností a ďalších opatreniach zacielených najmä na majetnejších obyvateľov. Slovensko však jednoznačne vstúpilo do obdobia, kedy budú konsolidačné opatrenia dlhodobo formovať ekonomické prostredie a životnú úroveň prakticky všetkých obyvateľov.