Je najväčšie zdražovanie v histórii?

Slová ako inflácia, zdražovanie a energetická kríza sa na nás valia prakticky na každom kroku. Nejde však iba o bombastické novinové titulky či strašenie v televíznych správach. Strašiť vás nejdeme ani my. Rastúce ceny v obchodoch či na čerpacích staniciach sú realitou už pár mesiacov a pohoršujú sa nad nimi už aj tí, ktorých cenovky doteraz príliš netrápili. Zdražovanie skrátka cítime prakticky všetci a netýka sa iba potravín či benzínu, ale každej jednej oblasti života. Navyše sa zdá, že nemá konca. Ide ale skutočne o najväčšie zdražovanie v histórii?

Je dnešné zdražovanie naozaj rekordné?

Jedným z ukazovateľov, podľa ktorého môžeme hodnotiť mieru zdražovania je práve inflácia a index spotrebiteľských cien. Bohužiaľ, pri pohľade na oficiálne štatistiky môžeme iba konštatovať, že inflácia naďalej rastie dvojciferným tempom a za mesiac september dosiahla až 14 %. Ak sa pozrieme trošku ďalej do minulosti, tak zistíme, že naposledy sme takúto vysokú infláciu mali ešte v roku 2000. Odpoveď na otázku je teda zrejmá, za uplynulých 22 rokov ide naozaj o rekordné zdražovanie. Z prehľadu položiek ešte dodajme, že zelenina zdražela v priemere o 20 %, pečivo a obilniny o viac ako 10 % a plyn tiež o 20 %.

V súvislosti so zdražovaním zaujímavo vyznieva aj fakt, že domácnosti aktuálne najviac míňajú na bývanie, poplatky za energie a potraviny. Tieto výdavky ukroja v priemere takmer 50 % celého rodinného rozpočtu. Ak bude zdražovanie ďalej pokračovať a tieto kategórie výdavkov ďalej porastú, ľuďom zostane výrazne menej peňazí na dovolenky a iné „nákupy pôžitkov“.

Vysporiadať sa so zdražovaním pritom vôbec nie je jednoduché. V zásade máte tri možnosti, pri prvých dvoch vezmete veci do vlastných rúk a dočasne si „utiahnuť opasok“, prípadne sa proaktívne postarať o zvýšenie príjmov (napr. prácou/brigádou navyše). V treťom prípade sa môžete spoliehať na vládne opatrenia proti zdražovaniu, ktorých podoba však stále nie je zrejmá a aj tak vás s najväčšou pravdepodobnosťou pred dopadmi zdražovania nezachráni.

Zdražovanie mení aj naše návyky

Zo zdražovania môžete pociťovať dokonca aj úzkosť, no oplatí sa vedieť, že v tom nie ste sami a existujú rôzne formy pomoci. Ak vám to prechodne nevychádza s peniazmi môže byť takou pomocou aj pôžička, avšak v prípade, že dlhodobo nezvládate splácať svoje záväzky tak lepším riešením bude vyhlásiť osobný bankrot a požiadať o oddlženie. Zdražovanie sa navyše aktuálne týka všetkých krajín EÚ a pochopiteľne sa nevyhýba ani krajinám mimo nej.

Zaujímavým príkladom je USA, kde je väčšina ľudí zvyknutá žiť na dlh a tak si môžu dovoliť vďaka kreditným kartám o čosi viac. Dopady zdražovania tak nemusia pociťovať natoľko citlivo. Na Slovensku je ale situácia iná, keďže kreditné karty u nás nie sú také populárne a tak na bežné výdavky zostáva akurát to, čo máte na bežnom účte po výplate. Dopady zdražovania tak môžete subjektívne pociťovať viac.

Zdražovanie pochopiteľne mení správanie ľudí tým spôsobom, že sa viac sústredia na nákup nevyhnutných položiek a menej kupujú „pôžitky“. Ťažké časy preto čakajú predajcov drahšieho tovaru, automobilov, ale aj cestovné kancelárie, pretože pri stúpajúcich cenách v obchodoch si ľudia každé euro obrátia v rukách aj niekoľkokrát.

Stúpajú aj platy a štátne dávky

Aby však naše konštatovania neboli iba negatívne, treba uznať, že za posledných 5 rokov došlo aj k nárastu priemernej a minimálnej mzdy. Kým priemerná mzda v roku 2017 predstavovala 954 eur, v súčasnosti sa drží na úrovni 1 295 eur. Minimálna mzda zas vzrástla z vtedajších 435 eur na súčasných 646 eur. Porovnávať však iba platy vtedy a dnes nestačí, pretože treba zohľadniť už toľkokrát spomínanú infláciu. Hoci teda platy vo väčšine profesií rástli, aktuálnemu tempu inflácie však ani napriek pokračujúcemu nárastu nestačia a tak už niekoľko mesiacov dochádza k poklesu tzv. reálnych miezd. Teda za svoju (zvyšujúcu sa) mzdu si môžete kúpiť každý mesiac o niečo menej.

Zmierniť dopady zdražovania sa aktuálne snaží aj štát, a to predovšetkým dvíhaním štátnych dávok. V uplynulom období rástli prídavky na deti, bonus k výplate dostali štátni zamestnanci a zvýšil sa aj daňový bonus na dieťa. Od roka 2023 dôjde tiež k zvýšeniu starobných dôchodkov, a to až o 11,3 %, čo ale samo o sebe opäť stačí nemusí. Ak totiž aj v nasledujúcich mesiacoch bude inflácia presahovať 13 % a rast cien sa aspoň nespomalí, hodnota dôchodkov sa naopak zníži.

Na záver dodajme, že zdražovanie sa ani zďaleka netýka iba Slovenska ale zápasí s ním prakticky každá európska krajina. Dôvodom sú najmä stúpajúce ceny energií, ktoré ovplyvňujú úplne všetky segmenty, rastúce ceny materiálov a k zdražovaniu prispel aj vojenský konflikt na Ukrajine. Netreba sa však báť čeliť problémom, so zdražovaním sa omnoho ľahšie vyrovnáte, ak sa zamyslíte nad svojou spotrebou a budete pripravený ubrať trochu zo svojho komfortu. Navyše, nič netrvá večne a zdražovanie nie je výnimkou.