Celoživotné vzdelávanie: Prečo sa učiť aj po škole?

Otvorte si dnes inzerát na pozíciu, na ktorú ste nastúpili pred piatimi rokmi a s veľkou pravdepodobnosťou v ňom nájdete požiadavky, o ktorých vtedy nepadlo ani slovo. Od marketéra sa čaká práca s jazykovými modelmi, od účtovníčky automatizované párovanie faktúr, od personalistu schopnosť analyzovať dáta. Váš diplom pritom zostal rovnaký. Zmenil sa len opis práce a presne toto môže byť rozhodujúci faktor pri otázke, kto o päť rokov dostane lepšiu ponuku.

Trh práce sa mení rýchlejšie ako vzdelanie

Svetové ekonomické fórum sa každé dva roky pýta viac než tisícky zamestnávateľov, ako sa zmenia nároky na ich ľudí. Podľa správy Future of Jobs 2025 očakávajú firmy, že do roku 2030 sa zmení alebo bude za zastarané považovaných až 39 % kľúčových zručností, pričom ešte v roku 2023 to bolo 44 %. Takýto pokles však neznamená, že sa tempo spomalilo. Súvisí s tým, že podiel zamestnancov, ktorí už nejakým preškolením prešli, stúpol zo 41 na 50 %. Inak povedané, zamestnávatelia zo svojho tlaku nepoľavili, iba ho začali efektívnejšie riadiť. Na takéto zmeny sa ale treba pripraviť, najmä v prípade, že vaša plánovaná kariéra potrvá minimálne ďalších 10 rokov.

Tvrdé zručnosti starnú, mäkké sa budujú roky

Tvrdé zručnosti, označované v preklade ako hard skills majú prekvapivo krátku životnosť, hoci to tak vôbec nebolo vždy. Kto sa napríklad v roku 2019 naučil nastavovať reklamné kampane, dnes pracuje s úplne iným rozhraním a s inou logikou vyhodnocovania, a teda musí sa neustále vzdelávať a zdokonaľovať. Iné to nie je ani v mnohých iných segmentoch, za desaťročia sa mnohé poučky jednoducho zmenili.

Mäkké zručnosti, teda soft skills, síce vydržia dlhšie, zato sa však učia ťažšie a pomalšie. Napríklad analytické myslenie dnes považuje za nevyhnutné až sedem z desiatich firiem. Samo o sebe však nestačí. Analytik, ktorý vytiahne správne číslo, ale nedokáže na porade obhájiť, prečo sa pohlo, zostáva niekde v polovici cesty.

Učenie ako tréning, nie ako povinnosť

Na problematiku celoživotného vzdelávania sa oplatí nazrieť aj z biologického hľadiska. Ľudský mozog totiž pozitívne reaguje na prijímanie nových informácií a učenie sa novým zručnostiam.

Krížovky precvičujú to, čo už viete, kým nová zručnosť núti mozog vytvárať spojenia, ktoré doteraz nemal. Výskumy ľudí, ktorí roky aktívne používajú dva jazyky, opakovane ukazujú nástup príznakov demencie v priemere o niekoľko rokov neskôr. Nejde pritom o žiadny zázrak, ale o takzvanú kognitívnu rezervu. Čím viac spôsobov riešenia problému mozog pozná, tým lepšie si poradí aj vtedy, keď mu niektoré cesty vypadnú.

Zjednodušene povedané, učiť sa stále niečo nové, má zmysel, a to v každom veku a preto sa práve vzdelávanie považuje za jednu z najlepších investícií. Ak by vám v ďalšom vzdelávaní mal brániť nedostatok financií, oplatí sa premýšľať aj nad možnosťami akou je online pôžička.

Päť najväčších prínosov celoživotného vzdelávania

Na základe toho, čo sme uviedli vyššie, je zrejmé, že význam celoživotného vzdelávania sa najmä v dnešnej dobe neoplatí podceňovať. Popritom sme ale zhrnuli 5 konkrétnych prínosov celoživotného vzdelávania, s ktorými môžete počítať, ak sa vydáte touto cestou.

Odolnosť voči zmenám

Keď zamestnávateľ začne zavádzať automatizáciu alebo rušiť oddelenia, ľudia s jedinou úzkou špecializáciou začínajú hľadať prácu od nuly. Účtovníčka, ktorá popri práci zvládla základy dátovej analýzy, sa často len presunie do iného tímu v tej istej firme.

Vyššia mzda

Nová zručnosť patrí medzi najsilnejšie argumenty pri vyjednávaní o mzde, ak ju viete preukázať a využiť pri reálnej práci. Ak vás kurz stál povedzme 300 eur a vďaka nemu získate o 100 eur mesačne viac, investícia sa vráti už za tri mesiace.

Udržiava mozog v kondícii

Učenie španielčiny alebo základov programovania núti mozog vytvárať spojenia, ktoré doteraz nepotreboval, kým lúštenie krížoviek len opakuje známe postupy. Kognitívna rezerva sa buduje dlhodobo, preto sa oplatí učiť sa pravidelne a nielen pred zmenou práce.

Rýchlejšie učenie

Každý ďalší kurz zvládnete ľahšie, pretože už viete, ako si rozvrhnúť čas a kde hľadať súvislosti. Kto ovláda pokročilý Excel, osvojí si napríklad Power BI výrazne rýchlejšie, lebo už pozná logiku tabuliek, filtrov a vzorcov.

Kontakty a nový pohľad

Na kurzoch stretnete ľudí z iných firiem a oblastí, ktorí riešia podobné problémy inak než vy. Z jedného workshopu si odnesiete nielen certifikát, ale možno aj kontakt na niekoho, kto vám o rok neskôr odporučí zaujímavú pozíciu.

Kde hľadať a čo to stojí?

Prvou zastávkou, ak sa chcete ďalej vzdelávať by mal byť úrad práce, ktorý môže uhradiť náklady na vhodný kurz nezamestnaným aj zamestnaným. Počet miest je obmedzený a živnostníci či denní študenti sú z podpory zvyčajne vylúčení, preto si podmienky overte ešte pred podaním žiadosti. Druhou možnosťou je zamestnávateľ, ktorý má často vyčlenené prostriedky na ďalšie vzdelávanie zamestnancov.

Prezenčné vzdelávanie nájdete v jazykových školách, na vysokých školách s kurzami pre verejnosť alebo v rôznych agentúrach organizujúcich odborné školenia. Vychádza zvyčajne drahšie, často v stovkách eur, no prináša aj kontakt s lektorom a ľuďmi z praxe. Online ponuka je spravidla lacnejšia a flexibilnejšia, pretože si tempo určujete sami. Nájdete v nej univerzitné kurzy na platformách ako Coursera alebo edX, tréningy technologických firiem, napríklad Microsoft Learn, ale k dispozícii sú aj rôzne online kurzy v slovenskom jazyku.

Čo sa týka času, počítajte s troma až piatimi hodinami týždenne. Bežný online kurz má 20 až 40 hodín, takže ho dokončíte za jeden až tri mesiace. Posun o jednu úroveň v cudzom jazyku si podľa odhadov vyžaduje aj okolo 200 hodín, čo pri štyroch hodinách týždenne znamená približne rok. Celoživotné vzdelávanie pritom neznamená večné sedenie v laviciach, kurzy sú často koncipované tak, aby sa dali zvládnuť popri bežnom zamestnaní. Ak stále váhate, vráťme sa k otázke z úvodu, a sami si skúste otvoriť inzerát na vlastnú alebo veľmi podobnú pracovnú pozíciu a úprimne si zodpovedajte, či by vás dnes ešte zobrali.